Dňa 15. augusta 1971 vystúpil americký prezident Richard Nixon s televíznym prejavom, ktorý zmenil svetové financie viac ako väčšina ekonomických reforiem minulého storočia. Oznámil pozastavenie vymeniteľnosti amerického dolára za zlato. Opatrenie malo byť dočasné. Trvá ale dodnes.

Týmto rozhodnutím skončila éra mien, ktorých hodnota bola priamo spojená so zlatom, a začal systém, v ktorom peniaze stoja predovšetkým na dôvere v ekonomiku, centrálne banky a štáty.

Po päťdesiatich piatich rokoch je vhodná príležitosť položiť si otázku, čo táto zmena skutočne priniesla. Nielen svetovej ekonomike, ale i investorom.

 

Keď boli peniaze skutočne kryté

Po väčšinu moderných dejín neboli peniaze len prostriedkom výmeny. Predstavovali záväzok, že ich možno vymeniť za určité množstvo zlata.

 

 

Poslednou podobou tohto systému bol Brettonwoodský menový systém vytvorený po druhej svetovej vojne. Americký dolár bol vymeniteľný za zlato v pevnom kurze 35 dolárov za trójsku uncu a ostatné významné meny boli naviazané na dolár. Systém priniesol stabilitu svetového obchodu, nízku menovú volatilitu a vysokú dôveru v medzinárodný finančný systém. Súčasne však výrazne obmedzoval možnosti štátov vytvárať nové peniaze bez zodpovedajúceho rastu zlatých rezerv.

Práve táto disciplína bola jeho najväčšou prednosťou, a nakoniec tiež dôvodom jeho pádu.

 

Prečo musel zlatý štandard skončiť?

V šesťdesiatych rokoch začali Spojené štáty financovať vojnu vo Vietname, rozsiahle sociálne programy i rastúcu ekonomiku stále vyššími rozpočtovými deficitmi. Do svetovej ekonomiky prúdilo viac dolárov, ako zodpovedalo americkým zlatým rezervám.

Vo chvíli, keď niektoré štáty začali požadovať výmenu dolárov za fyzické zlato, bolo zrejmé, že systém nie je dlhodobo udržateľný.

Nixonovo rozhodnutie preto nebolo príčinou problému, ale jeho vyústením.

Od roku 1971 žijeme vo svete fiat mien – peňazí, ktorých hodnota nie je krytá drahým kovom, ale dôverou v menovú politiku a ekonomickú silu jednotlivých štátov.

Tento systém priniesol väčšiu flexibilitu pri riešení hospodárskych kríz, umožnil rýchlejší ekonomický rast i rozvoj finančných trhov. Súčasne ale odstránil prirodzenú brzdu rastu peňažnej zásoby a verejného zadlženia.

 

Čo nám hovorí posledných 55 rokov?

Históriu nemožno hodnotiť jedným ukazovateľom. Niektoré trendy sú však neprehliadnuteľné.

Verejný dlh väčšiny vyspelých krajín dosiahol historické maximá. Globálne zadlženie dosiahlo 353 biliónov dolárov, 305% svetového HDP. Bilancie centrálnych bánk sú po finančnej kríze roku 2008 i pandémii COVID-19 niekoľkonásobne vyššie ako kedykoľvek v minulosti. Peňažná zásoba rástla tempom, ktoré bolo ešte pred niekoľkými desaťročiami nepredstaviteľné.

Súčasne sa výrazne zmenila i cena zlata. Do roku 1971 bola administratívne stanovená na 35 dolárov za trójsku uncu. Dnes sa pohybuje na mnohonásobne vyšších hodnotách. Cesta pritom rozhodne nebola priamočiara. Zlato prešlo niekoľkými dlhými rastovými i korekčnými obdobiami, ktoré odrážali infláciu, menovú politiku, geopolitické konflikty i ekonomické krízy.

 

Vývoj ceny zlata

 

 

Často počúvam otázku, či je dnes zlato drahé. Domnievam sa, že správna otázka znie inak.

„Je skutočne drahé zlato, alebo za posledných päťdesiatpäť rokov stratili časť svojej kúpnej sily predovšetkým papierové meny?“

Práve táto zmena pohľadu je podľa môjho názoru jedným z najdôležitejších odkazov roku 1971.

 

Prečo zlato zostáva súčasťou moderných portfólií?

Zlato nie je investíciou, ktorá by pravidelne vytvárala výnos ako akcie alebo dlhopisy. Jeho rola je iná. Predstavuje aktívum, ktoré nie je záväzkom žiadnej vlády ani centrálnej banky, a ktorého množstvo nemožno ľubovoľne navyšovať. Práve preto býva označované za uchovávateľa hodnoty.

To napokon potvrdzuje i správanie samotných centrálnych bánk. V posledných rokoch patria medzi najväčších kupcov zlata práve ony. Vo svete rastúceho geopolitického napätia, vysokého zadlženia a neistoty diverzifikujú svoje rezervy smerom k aktívu, ktoré nepredstavuje pohľadávku voči inej krajine ani inštitúcii.

 

Objem nákupov zlata centrálnymi bankami

 

 

Rastúci význam zlata sa neprejavuje iba v nákupoch centrálnych bánk. V niektorých amerických štátoch sa v posledných rokoch zlato a striebro čiastočne vracajú i do oblasti zákonného platidla. Priekopníkom sa stal Utah, ktorý v roku 2011 prijal legislatívu uznávajúcu zlato a striebro ako zákonné platidlo a je možné nimi splácať dlhy a v mnohých prípadoch i štátne dane. V nasledujúcich rokoch prijali a prijímajú obdobné opatrenia i ďalšie štáty, napríklad Arizona, Wyoming, Oklahoma alebo Texas. Nejde o návrat k zlatému štandardu ani o nahradenie amerického dolára, ale o zaujímavý signál, že ani viac ako pol storočia po jeho menovom opustení nestratili drahé kovy dôveru časti verejnosti ani zákonodarcov.

Pokiaľ najväčší správcovia menových rezerv považujú zlato za strategickú súčasť svojich portfólií, je rozumné zamyslieť sa nad jeho rolou i pri správe majetku súkromných investorov.

Zlato nie je konkurenciou akciových investícií ani nástrojom pre krátkodobé špekulácie. Je jedným z pilierov diverzifikovaného portfólia, ktorého hlavnou úlohou je chrániť kúpnu silu a hodnotu majetku v obdobiach zvýšenej neistoty.

 

Prečo dáva zmysel pravidelné investovanie?

Načasovať správny okamih nákupu sa dlhodobo nepodarí každému. Preto sa stále viac presadzuje i pri investíciách do fyzického zlata pravidelné investovanie, ktoré rovnako ako pri podielových fondoch alebo ETF umožňuje rozložiť nákupy v čase, priemerovať obstarávaciu cenu a obmedziť vplyv emócií na investičné rozhodovanie.

Pre väčšinu domácností je navyše pravidelné investovanie finančne dostupnejšie ako jednorazový nákup väčšieho zliatku. Dlhodobé sporenie do investičného zlata navyše predstavuje prirodzený doplnok ostatných investičných stratégií zameraných na tvorbu a ochranu majetku.

 

Keď sa tradícia spojí s technológiami

Investovanie do fyzického zlata prešlo v posledných rokoch výraznou premenou. Predtým znamenalo predovšetkým nákup zliatkov a mincí a ich uloženie do trezoru. Dnes investori očakávajú rovnaký komfort, aký poznajú z moderných finančných služieb.

 

 

Práve týmto smerom sa uberá i vývoj spoločnosti IBIS InGold. Systém InGold PAY^® prepája pravidelné investovanie do fyzického investičného zlata s digitálnymi technológiami. Klient si tak nevytvára iba dlhodobú majetkovú rezervu, ale získava možnosť so svojim zlatom aktívne pracovať. Hodnotu uloženú v zlate môže flexibilne využívať podľa aktuálnych potrieb, či už na mimoriadne výdavky, alebo na bežné transakcie.

Po viac ako päťdesiatich rokoch od ukončenia zlatého štandardu sa tak zlatu vracia jedna z vlastností, ktorá bola po stáročia jeho prirodzenou súčasťou. Neslúži iba na uchovanie kúpnej sily majetku, ako bezpečný prístav a stabilizátor portfólií, ale vďaka novým riešeniam môže byť znovu využívané i ako platobný prostriedok.

Práve podobné inovácie predstavujú ďalší krok vo vývoji investovania do drahých kovov. Budúcnosť totiž nespočíva len v držbe hodnotných aktív, ale i v možnosti pohodlne, bezpečne a efektívne s nimi zaobchádzať v každodennom živote.

 

Výročie ukončenia zlatého štandardu nie je len pripomienkou významného historického rozhodnutia. Je tiež príležitosťou uvedomiť si, ako zásadne sa za posledných päťdesiatpäť rokov premenil svet peňazí. Zmenili sa menové systémy, nástroje centrálnych bánk i technológie, ktoré dnes určujú podobu moderných financií.

Zlato si však i v tomto prostredí dokázalo zachovať svoje výnimočné postavenie. Po tisícročia predstavuje aktívum, ktoré nie je záväzkom žiadneho štátu a ktorého hodnota nestojí na dôvere v politické rozhodnutia. Nie je preto prekvapujúce, že centrálne banky po celom svete svoje zlaté rezervy ďalej rozširujú a že v niektorých amerických štátoch získalo zlato a striebro znova status zákonného platidla. Nejde o návrat k zlatému štandardu, ale skôr o potvrdenie, že sa rola zlata dokáže prispôsobovať meniacim sa podmienkam a nachádza svoje uplatnenie i v dobe digitálnych mien, okamžitých platieb a moderných finančných technológií.

Možno práve to je najväčší odkaz roku 1971. Po päťdesiatich piatich rokoch života vo svete fiat mien sa ukazuje, že význam zlata nielen pretrval, ale v mnohých ohľadoch znovu silnie.