Súčasný pokles ceny zlata môže pôsobiť nelogicky, v skutočnosti je však dobre vysvetliteľný

24. 03. 2026

Mgr. Ing. Filip Horáček, Ph.D., obchodný riaditeľ

Konflikt v Iráne tlačí nahor ceny ropy a energií, čo vytvára inflačné tlaky. Na tie reagujú centrálne banky rastom úrokových sadzieb. Vyššie sadzby následne zvyšujú atraktivitu amerických dlhopisov a posilňujú americký dolár, ktorý krátkodobo tlačí cenu zlata nadol.

Ak však táto situácia pretrvá dlhšiu dobu, môže dôjsť k opačnému efektu. Dlhodobo vysoké ceny energií podporujú infláciu a v kombinácii s vysokými sadzbami môžu viesť k ekonomickému útlmu – stagflácii. Tá býva spojená s poklesom reálnych výnosov a postupným uvoľňovaním menovej politiky, čo naopak zlatu prospieva.

Zjednodušene povedané:

krátkodobo pôsobí tlak silného dolára,
dlhodobo pôsobí inflácia a geopolitické riziká.

Ak napätie pretrvá, môže sa súčasný pokles ukázať ako zaujímavá nákupná príležitosť.

Tomu napokon zodpovedajú i odhady veľkých finančných inštitúcií. JP Morgan očakáva cenu zlata na úrovni 6 300 USD ku koncu roka 2026, Bank of America pracuje s cieľom 6 000 USD, BNP Paribas 6 250 USD a Wells Fargo očakáva rozpätie 6 100 až 6 300 USD.

Späť na prehľad

Odporúčame

Záujem o zlato neženie sila naratívu, ale sila skúsenosti

V komentári zverejnenom v denníku Financial Times autor a predseda Rockefeller International Ruchir Sharma uvádza, že zlato sa podľa neho dostalo do fázy, v ktorej jeho cenu poháňajú viac „príbehy“ o globálnej neistote než tradičné fundamenty. Súčasnú situáciu prirovnáva k zlatej horúčke 70. rokov a naznačuje, že trh sa môže nachádzať v štádiu dominancie naratívov, dominancii globálnych príbehov o riziku a neistote nad ekonomickými modelmi.

26. 02. 2026