Je tomu už takmer päťdesiat rokov od doby, kedy sa americká (a poťažmo svetová) ekonomika otočila o stoosemdesiat stupňov vo chvíli, keď vtedajší najmocnejší muž sveta Richard Nixon ukončil Brettonwoodský systém a definitívne odklonil americký dolár od zlatého štandardu smerom k fiat menám.

Centrálna banka Spojených štátov amerických FED sa možno dosť zmýlila. Vo svojich predpovediach totiž brala zvyšujúcu sa infláciu ako chvíľkový jav, ktorý čoskoro odoznie, rovnako ako mierne prechladnutie. Podľa súčasných predikcií má ale súčasná ekonomika do činenia s poriadnou epidémiou.

Investície penzijných fondov prechádzajú zmenou. Podľa výskumov sa začínajú odkláňať od hedgeových fondov a do svojich portfólií zaraďujú viac fyzického zlata. Ako budú ďalej vyzerať dôchodkové sporenia?

Nákupy zlata sa menia, a to hlavne pre banky. Pre európske banky začne od 28. júna (pre banky Spojeného kráľovstva od 1. januára 2022) platiť súbor nových regulí známych pod názvom Bazilej III, ktoré ovplyvnia podobu trhu s drahými kovmi. Zlato od tej chvíle povýši na aktívum prvej kategórie.

Dopyt po fyzickom zlate sa zásadne zvyšuje, a to prevažne zo strany ázijských gigantov - Číny a Indie. Vďaka ustupujúce pandémiu koronavírusy silnej ekonomiky nakupujú drahý kov, aby sa ubránili hospodárskym následkom, ktoré so sebou pandémie priniesla, ako je napríklad vysoká miera inflácie.

 

Centrálna banka Maďarska MNB (Magyar Nemzeti Bank) v rámci dlhodobých investičných plánov zvýšila svoje zlaté rezervy. Jej vlastníctvo drahého kovu stúplo z 31,5 ton na 94,1 ton. Investície do zlata Maďarsko zvyšuje už od roku 2018 a vďaka poslednému nákupu sa dostalo do prvej tretiny zoznamu krajín držiacich zlaté rezervy.