V roku 2023 pridali centrálne banky do svojich rezerv 1 037 ton zlata, čo predstavuje druhý najvyšší ročný nákup v histórii. Ten najvyšší uskutočnili v roku 2022. Vo svojom nákupnom odhodlaní neustávajú ani napriek rastúcej cene zlata.

Podľa Svetovej rady pre zlato dosiahol dopyt centrálnych bánk po zlate v druhom štvrťroku tohto roku 183 ton, čo predstavuje medziročný nárast o 6 %. Za celý prvý polrok centrálne banky nakúpili 483 ton. Toto množstvo je o 5 % vyššie než v rovnakom období minulého roka a stanovilo novú rekordnú hodnotu objemu nákupov zlata centrálnymi bankami za prvý polrok.

 

 

Kto nakupoval najviac?

Najväčším kupujúcim bola Poľská národná banka, ktorá v júli pridala hneď 14,3 ton, čo je najväčší mesačný nárast jej zlatých rezerv od novembra 2023. Poľsko je v nákupoch veľmi aktívne, za posledné 4 mesiace nakúpilo celkom 33 ton zlata. Podľa prezidenta Poľskej národnej banky (NBP) Adama Glapińského má centrálna banka v pláne zabezpečiť, aby kov tvoril 20 % celkových rezerv krajiny. V súčasnosti je s 392 tonami na 14,8 %.

Po zlate siaha aj centrálna banka Uzbekistanu, ktorá v júli nakúpila 10 ton zlata. Indické rezervy sa v tom istom mesiaci zvýšili o 5,4 tony a za zmienku určite stojí fakt, že táto ázijská krajina svoje zlaté rezervy v tomto roku dopĺňa pravidelne každý mesiac. Množstvo 4,3 tony nakúpilo Jordánsko, Turecko prikúpilo 3,8 tony a Katar do svojich zlatých rezerv pridal 2,3 tony kovu.

Česká národná banka kúpila 1,6 tony. V celkových rezervách má teraz 43 ton zlata a zásoby dopĺňa priebežne už 17 mesiacov za sebou. Počas tohto obdobia už nakúpila 31,2 tony.

 

Prečo centrálne banky nakupujú zlato?

Zlato je centrálnymi bankami vnímané ako veľmi hodnotné rezervné aktívum. V tohtoročnom prieskume World Gold Council uviedlo 81 % centrálnych bánk, že očakáva ďalšie zvýšenie globálnych zlatých rezerv. 29 % respondentov navyše uviedlo, že v nasledujúcich dvanástich mesiacoch plánuje ich centrálna banka navýšiť svoje zlaté rezervy, čo je najvyššia úroveň za celú históriu spracovávania prieskumu (od roku 2018).

Rozhodovanie centrálnych bankárov pri správe rezerv ovplyvňujú aj naďalej úrokové sadzby a ich ďalší vývoj. Ako dôležitý faktor ho vníma väčšina bánk z rôzne vyspelých svetových ekonomík. Naopak, „inflačné obavy“ zahŕňajú do stratégie predovšetkým rozvojové ekonomiky. Na treťom mieste je nestabilná geopolitická situácia, ktorá súvisí s aktuálnou situáciou – konfliktom na Ukrajine a v Pásme Gazy alebo zvýšeným napätím medzi USA a Čínou.

 

 

Rozhodnutie, či zlato nakúpiť a prípadne si ho v portfóliu držať, ale neovplyvňujú iba ekonomické podmienky. Úlohu v rozhodovaní hrajú aj samotné vlastnosti drahého kovu.

Väčšina bánk sa zhoduje, že je pre ne zlato dôležité ako dlhodobý uchovávateľ hodnoty ich rezerv, ako dôležitú vnímajú aj výkonnosť zlata počas obdobia kríz a jeho efektivitu, pokiaľ ide o diverzifikáciu portfólia.

Zaujímavé je, že rola zlata ako dlhodobého uchovávateľa hodnoty bola ešte vlani kľúčová iba pre 27 % bánk vo vyspelých ekonomikách, tento rok ju už ako dôležitú vníma 83 % z nich.

Medzi ďalšie vlastnosti, ktoré banky hodnotia ako významné, sa radí nízke riziko, historická rola zlata aj vysoká likvidita zlata.

Posledný prieskum World Gold Council ukazuje pokračujúci záujem centrálnych bánk o zlato. Či už ich pozornosť získava geopolitické napätie alebo makroekonomické faktory ako inflácia a úrokové sadzby, je zrejmé, že banky stoja tvárou v tvár trendom a udalostiam, ktoré môžu predstavovať riziko finančnej nestability pre celú ekonomiku. Zlato je pre nich dlhodobou poistkou a strážcom ich rezerv. Aj preto je pravdepodobné, že dopyt centrálnych bánk po zlate zostane silný.