Fiat meny vs. fyzickosť zlata

V našom prvom článku (Zlato predbehlo euro: Svet má novú rezervnú dvojku!) sme sa pozreli na zásadnú zmenu v štruktúre svetových rezerv – zlato predbehlo euro a stalo sa druhým najvýznamnejším rezervným aktívom sveta, hneď po americkom dolári.

Táto zmena neprišla zo dňa na deň. Reaguje na dlhodobé trendy – geopolitické napätie, inflačné tlaky aj rastúci globálny dlh. Práve preto v tejto minisérii pokračujeme: v druhom diele sa zameriame na kľúčové rozdiely medzi zlatom a tzv. fiat menami a na to, prečo si centrálne banky čoraz častejšie vyberajú zlato ako bezpečný základ svojich rezerv.

 

Fiat meny: Nástroje dôvery. Nie istoty!

Fiat meny, ako americký dolár, euro či čínsky jüan, stoja výlučne na dôvere vo svojho emitenta, teda v štát alebo centrálnu banku. Neopierajú sa o žiadnu vnútornú – komoditnú hodnotu. Keď štáty čelia rastúcemu zadlženiu, fiškálnym deficitom a geopolitickému tlaku, sa jednoducho táto dôvera ukazuje ako zraniteľná. V čase, keď sa peňažná zásoba zvyšuje bez reálneho krytia, sa tak týmto menám stráca pôda pod nohami.

 

Vývoj objemu svetovej peňažnej zásoby

 

Stačí pohľad na vývoj peňažnej zásoby za posledné roky – obrovský objem novo vytvorených peňazí nemá žiadne reálne krytie. Inflácia, oslabenie meny a strata kúpnej sily sú prirodzeným dôsledkom.

Od zrušenia zlatého štandardu v roku 1971 dolár stratil približne 85 % svojej hodnoty. Európa čelí zvýšenej inflácii a rozpočtovým výzvam. Zastúpenie eura v oficiálnych globálnych rezervách pozvoľna klesá, v roku 2024 bolo v eurách iba 16 % rezerv. Celosvetový dlh prekročil 324 bil. USD, z čoho ~30 % je štrukturálny dlh. Rastúca dlhová záťaž štátov spôsobuje neistoty voči fiat menám, čo posilňuje atraktivitu zlata ako „bezpečného prístavu“.

 

Zlato je iný príbeh:

Zlato je aktívum, ktoré si svoju hodnotu nebuduje na sľuboch ani dôvere voči inštitúciám. Na rozdiel od fiat mien, ktorých množstvo môžu centrálne banky neobmedzene zvyšovať, je množstvo zlata fyzicky obmedzené – jeho globálna zásoba rastie len o 1,4 až 2,2 % ročne.

Neviaže sa na žiadnu konkrétnu krajinu či politiku a nemá tak protistranové riziko – jeho hodnota nie je závislá od solventnosti žiadnej krajiny či inštitúcie.

Je globálne akceptované a historicky overené a dokázalo si zachovať hodnotu v čase vojnových konfliktov, menových reforiem aj finančných kríz.

Aj preto ho dnes centrálne banky nevnímajú ako relikt minulosti, ale ako moderný nástroj na zabezpečenie menovej stability. Zlato sa stalo pilierom diverzifikácie rezerv – univerzálnym, nadnárodným a nezávislým od politického cyklu.

 

Dôvera sa presúva

Podľa údajov ECB a Financial Times z roku 2024:

• Zlato tvorí už 20 % svetových devízových rezerv – predbehlo euro, ktoré kleslo pod 17 %.
• Centrálne banky nakúpili v roku 2024 viac ako 1 000 ton zlata, tretí rekordný rok v poradí.
• Celkové oficiálne rezervy zlata prekročili 36 000 ton – najviac od éry Bretton Woods.
• Jeden z každých piatich dolárov v rezervách je dnes krytý zlatom.

 

Tieto čísla hovoria jasne – zlato nie je alternatíva. Zlato je návrat k istote!

Centrálne banky si uvedomujú, že fiat meny sú v krízových obdobiach zraniteľné. Aj preto čoraz väčšiu časť svojich rezerv presúvajú do zlata – do aktíva, ktoré prežilo vojny, pády impérií aj menové reformy.

Zlato opäť potvrdzuje svoju úlohu: nie je len bezpečným prístavom. Stáva sa jadrom novej rezervnej politiky. A ten, kto ho drží včas, drží v rukách budúcu istotu.

Preto by aj bežný investor mal zvážiť držbu fyzického zlata ako súčasť osobného finančného základu. Nielen kvôli zisku, ale kvôli istote – rovnako ako to dnes robia centrálne banky.