Centrálne banky minulý rok nakupovali zlato vo veľkom. V kove majú 13 % devízových rezerv
09. 03. 2022Začínajúcich i pokročilých investorov do zlata určite zaujíma, čo sa stalo s cenou zlata v roku 2021 a ako sa vplyvom základov, ktoré položil minulý rok cennému kovu, bude vyvíjať cena v tomto roku. Za rasty aj poklesy ceny zlata stálo v minulom roku, ako to už býva hneď niekoľko dôležitých faktorov. Boli to predovšetkým obavy z rekordnej inflácie a rast zadlženia.
Významný vplyv ale mali aj nákupy zlata centrálnymi bankami, ktoré už niekoľko rokov rozširujú svoje zlaté rezervy. Dá sa predpokladať, že predpovedajú finančnú krízu a s pomocou univerzálnej meny a uchovávateľa hodnoty sa pred ňou chcú ubrániť. Ich čisté nákupy dosiahli v minulom roku 13,7 miliónov trójskych uncí, čo zodpovedá približne 426 tonám. Oproti tomu v roku 2020 nakúpili iba 9 miliónov trójskych uncí. Vlani teda svoje nákupy výrazne posilnili.
Centrálne banky nakúpili približne 70 % obstaraného zlata v prvej polovici roka. V poslednom kvartáli sa nákupy znížili a ich objem bol najnižší od roku 2010. Vzhľadom na vyhrotené geopolitické podmienky očakáva MKS Pamp Group opätovné navýšenie nákupov zo strany centrálnych bánk a prvý štvrťrok tohto roku ukáže, či banky zlato využívajú primárne ako obranu proti inflácii.
Silné nákupy zo strany Indie a Thajska. Svoj rekord prekonala Brazília
Medzi výrazných nákupcov patrila India, Thajsko alebo napríklad Brazília. Prvá menovaná krajina svoje zlaté rezervy rozšírila približne o 78 ton zlata, čo predstavuje najväčší nárast od roku 2009. Ešte väčším kupcom ale bolo Thajsko, ktoré vlani nakúpilo 90 ton žltého kovu a jeho zásoby zlata vzrástli o 60 %. Okrem toho prvýkrát od novembra 2012 výraznejšie rozšírila svoje rezervy aj Brazília, a to o 62,5 tony. Podobne svoje rezervy rozšírilo aj Maďarsko, o polovicu menej zlata nakúpil Uzbekistan a o 15 ton rozšíril svoje rezervy tiež Kazachstan, výraznejšie nakupoval tiež Singapur a Írsko rozšírilo svoje zásoby prvýkrát od roku 2008.
Banky minulý rok taktiež predávali
Rok 2021 sa okrem nákupov niesol aj v znamení predajov. Väčšia séria predajov nastala, keď šesť bánk znížilo svoje zlaté rezervy. Filipíny sa zbavili 9 % svojich rezerv a Venezuela, zmietaná finančnou krízou, predala približne 87 ton žltého kovu. Pridali sa aj Kirgizská republika, Srí Lanka, Nemecko a Spojené Arabské emiráty. Ich predaje však boli výrazne nižšie ako nákupy krajín uvedených vyššie. Podľa MKS Pamp Group sa pravdepodobne tieto zlaté rezervy premenili do zlatých mincí, ktoré budú v nasledujúcich mesiacoch emitované a de facto tak budú zlaté rezervy predané občanom vo forme pamätných mincí.
Centrálne banky na konci roka 2021 držali 35,5 tisíc ton zlata, čo je približne 13 % ich celkových devízových rezerv.
V neistej dobe sa investori (a to ako štátni, tak aj súkromní) uchyľujú ku konzervatívnejším aktívam. Ak sa chcete ubrániť inflácii a ekonomickej kríze, investovať do zlata môžete začať pokojne aj s menšími pravidelnými čiastkami.