Koniec Brettonwoodského systému: Ako spoločnosť pyká za 50 rokov staré rozhodnutie prezidenta Nixona a ako sa z ich následkov vymaniť?

Koniec Brettonwoodského systému: Ako spoločnosť pyká za 50 rokov staré rozhodnutie prezidenta Nixona a ako sa z ich následkov vymaniť?

19. 08. 2021
IBIS InGold

Je tomu už takmer päťdesiat rokov od doby, kedy sa americká (a poťažmo svetová) ekonomika otočila o stoosemdesiat stupňov vo chvíli, keď vtedajší najmocnejší muž sveta Richard Nixon ukončil Brettonwoodský systém a definitívne odklonil americký dolár od zlatého štandardu smerom k fiat menám.

Bolo 15. augusta 1971, keď kontroverzný americký prezident Richard Nixon dočasne uzavrel zlaté okno, a dolár tak prestal byť krytý drahým kovom.

USA boli podľa Brettonwoodskej dohody držiteľom troch štvrtín zlata a americký dolár získal status svetovej rezervnej meny pevne spojenej so zlatom (35 USD zodpovedalo jednej trójskej unci). USA prijali záväzok, že dolár na vyžiadanie v plnej výške vymenia za fyzické zlato. Všetky ostatné meny boli spojené s dolárom pevným výmenným kurzom a mohli byť kedykoľvek vymenené za dolár.

Systém na začiatku fungoval dobre, čoskoro sa však začala situácia meniť. Prečo? No, veľká vojna si žiada veľkú finančnú podporu. A vojna vo Vietname ju od Nixona dostávala, samozrejme vďaka tlači ďalších a ďalších dolárov. Preto sa Nixon rozhodol Brettonwoodskú dohodu ukončiť a dočasne zlato od dolára odpútať. Malo ísť len o dočasné opatrenie, ktoré navyše na americkú menu nebude mať vplyv.

„Sila národnej meny je založená na sile národného hospodárstva - a americká ekonomika je zďaleka najsilnejšia na svete. V súlade s tým som nariadil ministrovi financií, aby prijal potrebné opatrenia k obrane doláru pred špekulantmi. Nariadil som ministrovi Connallymu, aby dočasne pozastavil výmennosť dolára na zlato alebo iné rezervné aktíva, s výnimkou súm a podmienok určených v záujme menovej stability a v najlepšom záujme USA. Čo je teda tento veľmi technický čin a čo pre vás znamená? Dovoľte mi pochovať strašiaka toho, čomu sa hovorí devalvácia," snažil sa upokojiť občanov na konferencii v letnom sídle prezidenta Spojených štátov Camp David.

Zlato Nixon nahradil plávajúcimi výmennými kurzami. Čoskoro sa ukázalo, že Nixonova ukľudňujúca reč bola len politickým ťahom, alebo možno jednoducho iba omylom. Dolár totiž odvtedy začal strácať na hodnote rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. A ako znie slávny aforizmus Miltona Friedmana: „Nič nie je tak trvalé ako dočasný vládny program."

Je dôležité si uvedomiť, že to bol práve tento krok, ktorému sa ľudovo hovorí „Nixonov šok", ktorý zásadne premenil nielen ekonomiku, ale aj spoločnosť. Štátny dlh totiž odvtedy vystúpil v Spojených štátoch amerických na 28,6 biliónov USD. Pokiaľ toto prenesieme na jedného obyvateľa „najslobodnejšej krajiny", dostaneme sa k takmer 90 000 USD, teda na takmer 76 500 EUR.

Generácie, ktoré vyrastali za čias Reagana, Busha, Clintona, Busha mladšieho, Obamu, ale aj Trumpa a Bidena, tak nikdy nepoznali, aké to je žiť v nezadlženej krajine bez starostí. V posledných rokoch navyše zásadne stagnujú tamojšie mzdy, čo v kombinácii s rastúcou infláciou znamená zásadný pokles životnej úrovne a otvorenejšie spoločenské nožnice. Americký sen v spreji.

 

Rozbúrené vody fiatu a cesta do bezpečia

Dnešná doba nesie nielen následky zlých rozhodnutí minulosti, ale zároveň sa o 50 rokov neskôr dostáva do veľmi podobnej ekonomickej situácie ako vtedy.

Rok po recesii, v auguste 1971 bola nezamestnanosť v USA 6,1 %, miera inflácie 5,4 % a obeh peňazí v USA sa zvýšil o 13,3 %. Najnovšie údaje z tohto roku ukazujú, že nezamestnanosť a inflácia v USA dosahovali v júli 5,4 % a množstvo peňazí v obehu sa v júni zvýšilo o 12,2 %.

Zásadný rozdiel ale tkvie v krokoch centrálnej banky FED. Centrálna banka Ameriky totiž rozšírila svoju súvahu nákupom aktív a zásadne znížila úrokové sadzby, pričom počas Nixonovho odklonu od zlata FED základnú úrokovú sadzbu zvýšil na 5,75 %. Je nutné dodať, že ani to inflácii nezabránilo.

Aj dnes má činnosť centrálnej banky regulovať infláciu, a ak príde vyššia inflácia, bude podľa banky dočasná. O dočasných opatreniach ale bola reč vyššie, že? A preto je otázkou, či sa FED aj tentoraz nemýli. Na druhú stranu aj nízka inflácia meny znehodnocuje.

Čo si ale drží kúpnu silu, je, aj po všetkých tých rokoch fiat plávajúceho dolára, zlato. O tom vypovedá aj fakt, že v roku 1971 stál sedan VW Beetle 1 780 USD alebo 48 trójskych uncí zlata. Ceny modelu Beetle 2021 dnes začínajú na 28 475 USD alebo 16 unciach zlata. Zhodou okolností sa súčasná hodnota chrobáka z roku 1971 v pôvodnom stave pohybuje okolo 28 000 USD.

Tým pádom i napriek tomu, že sa v budúcnosti veľmi pravdepodobne znížia reálne úrokové sadzby, i napriek tomu, že zrejme spadnú až do záporných čísel, a i napriek tomu, že vplyvom inflácie budú mať čísla na účte čoraz menšiu hodnotu, bude zlato naďalej rásť a predstavovať to, k čomu ho história predurčila. Bezpečný prístav a univerzálneho svetového uchovávateľa hodnoty.


Začnite sporiť ešte dnes!

Vybudujte si svoje rodinné bohatstvo a zbierajte úrodu zo svojej investície

Fortuna chci spořit