Od roku 2001 Chorvátsko nevykazovalo žiadne zásoby zlata. Na konci minulého roku sa ale všetko zmenilo a miestna centrálna banka nakúpila takmer 2 tony drahého kovu. „Chorvátska banka sa pridáva k ďalším východoeurópskym bankám, ktoré v roku 2022 siahli po drahom kove,“ okomentoval nákup na twitteri Krishan Gopaul, analytik World Gold Council.

Nákup je zaujímavý predovšetkým pre to, že Chorvátsko 1. januára 2023 pristúpilo ku krajinám eurozóny a Chorvátska národná banka sa začala podieľať na správe devízových rezerv ECB. Pri vstupe do eurosystému však musia Národné banky previesť do medzinárodných rezerv ECB časť svojich devízových rezerv. Podiel chorvátskej banky predstavoval 639,9 milióna EUR. 85 % bolo splatených v amerických dolároch (580,1 milióna amerických dolárov) a 15 % bolo uhradených vo forme zlata (zhruba 56 256 uncí).

Európska centrálna banka má momentálne 506,5 tony, čo je však stále iba necelá šestina rezerv Nemecka, avšak stále tridsaťtrikrát viac ako vlastní Česká republika. Prípad Chorvátska ukazuje, že i relatívne mladá centrálna banka sa podieľa na stabilite EURA svojimi dolármi a zlatom. To zostáva významným nástrojom devízových rezerv a podieľa sa na stabilite eura.