Centrálne banky vo 2. štvrťroku 2019 nakúpili 224,4 tony zlata, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku vzrástlo o 47 %. Najväčšie množstvo zlata nakúpilo Poľsko a predčilo aj Rusko, ktoré svoje zlaté rezervy posilňuje dlhodobo. Poľsko naposledy nakupovalo v roku 2018, kedy pridalo do zásob 25,7 ton. V druhom kvartáli tohto roku pridalo 99,5 ton. To je najväčší nákup jednej centrálnej banky za štvrťrok od roku 2009, kedy India nakúpila od MMF 200 ton. Guvernér poľskej centrálnej banky Adam Glapiński oznámil, že tento nákup bol strategický a dôvodom je budúca ochrana finančnej bezpečnosti krajiny. Poľsko aktuálne drží 228,2 tony zlata a je na 23. mieste na svete.

Dopyt v 2. štvrťroku 2019 zdvíhali tiež ETF fondy, ktorých nákupy vystúpili na šesťročné maximum, a oživenie trhu so šperkami, na ktorom sa podpísal predovšetkým vývoj v Indii. Vo forme klenotov sa zobchodovalo 531,7 ton zlata. Hmotnosť predaných zlatých investičných zliatkov a mincí v druhom štvrťroku dosiahla výšku 218,6 ton.

Cena zlata v 2. štvrťroku vystrelila na mnoharočných maximách. Poprvé od roku 2013 prerazila hranicu 1 400 USD za uncu. Medzi faktory, ktoré túto rally viedli, patrili očakávania nižších úrokových sadzieb a politickej neistoty, pričom ďalšia podpora prichádzala zo silného nákupu centrálnych bánk a ETF fondov. Investori kov intenzívne nakupovali, aby ho získali skôr, než bude jeho cena ešte vyššia. Niektoré ostatné investície najviac v porovnaní so zlatom prestávali byť tak výhodné.

Sčítané, podčiarknuté. Prvý tohtoročný polrok priniesol dopyt vo výške 2 182,7 ton drahého kovu – najviac za posledné tri roky. Centrálne banky zlato naďalej intenzívne nakupujú. Za šesť mesiacov tohto roku posilnili svoje rezervy o 374,1 tonu zlata a prekonali aj hodnoty prvého polroku 2018, roku, ktorý vo finále priniesol najväčšie nákupy bánk za posledných 50 rokov. Zabezpečuje sa proti neistotám, predvídajú možnosť blízkeho ekonomického poklesu a potvrdzujú hodnotu zlata ako poistky peňazí.